Tretí ročník chata Varín (2014)

Chata Varín - Chatová osada Pod jedľovinou (6.,7.,8.6.2014)

 

Oficiálny tretí ročník našej stretávacej akcie sa uskutočnil pod taktoukou Ivany Vozárovej za účasti Lucie M., Eriky Š., Radovana M., Miroslava H., Kristíny P. a Michala F..

 

Začiatok nebol moc slávny...ako vždy :). Na začiatku museli z rôznych dôvodou odmietnuť svoju účasť Martin Z., Veronika M. a Lenka J.. 4 dni do začiatku akcie Ivku V. začali trápiť zuby múdrosti a musela užívať silné antibiotiká, a aby toho nebolo málo Lucia M. v deň akcie zistila, že majú pokazené auto...

Našťastie Mirko H. (čo nebýva zvykom :) ponúkol riešenie a zabezpečil Grandisa! Takže Lucia s Ivkou mohli veselo nakupovať. Chvala bohu, že Miro má také veľké auto, inak by sa tam 4kg zemiakov, 3kg hovädziny, 2kg diviny, chipsy, tyčinky, minerálky, pivo, zelenina, pečivo, klobásy, uhlie, gril, kotlík, 2 slony, 4 antilopy a Activity ani nezmestili.

 

Po úspešnom nákupe sa aj vďaka Erike a jej KIA máRIO podarilo všetko dopraviť na chatu, ktorá bola situovaná v krásnom prostredí Varínskych vrchov.

Zjavne si túto lokalitu domáci veľmi vážili lebo ju schovali asi za 7 kopcov, 3000 stromov a cesta k nej bola strmšia ako chodník na vrchol Mount Everestu!!! A keby len toto...

Na ráscestí na konci Varína smerom na Nezbudskú Lúčku niekto zámerne vyasfaltoval dve cesty, aby pomýlil všetkých čo sem pôjdu. Jediné poznávacie znamenie bol malý žltý mostík (o rozmeroch 7 x 4 x 2 cm) a toto poznávacie znamenie prehliadli všetci chlapi čo sa stretávky zúčastnili.

Najprv ja (Michal F., pozn. redakcie) som sa nielenže vybral na chatu na bicykli (12km + 3km do kopca so stúpaním  90°+ 15kg závažia na chrbte) ešte som aj mostík prehliadol a trepal som sa na zlý kopec, potom aj Radovan M. taktiež prehliadol malý žltý mostík, ale aj odbočku na Varín takže nalietal 40km navyše a Mirko H. taktiež prehliadol malilinký žltý mostíček a autom sa vytrepal niede medzi vysokohorské kozy! Ale nakoniec baby všetko zvládli a chlapov úspešne navigovali do krásnej prírody na koci sveta.

 

Takže o 19:00 bol oficiálny začiatok ďalšieho nezabudnuteľného víkendu.

O 19:05 dorazila na obzeračky mamička Lucia K. aj so synčekom Andrejom K. a aj s ďalším synom, ktorého však nechcela ešte vyťahovať z brucha, lebo by mu vraj bola zima...nevadí snáď nabudúce...

Neskôr o 19:30 dorazil Mirko H. aj s poslednou výbavou (gitara, lopta, reprák, minerálka...) a Ivka V. začala grilovať na novučičkom grile oranžovej farby v tvare vedierka kuracinku a klobásky. Po grilovačke sa otvorila prvá fľaša minerálky značky Rajec...a potom sme šli spať. Dodnes nevedno prečo niektorých ráno bolela hlava...hajzli Rajecký bohvie čo do tých minerálok dávajú...! Po loptových hrách a výdatných raňajkách sa začal boj s ohňom a príprava na guľáš. 

 

Tohtoročný guľáš za niesol v znamení Krupinskej technológie a Ivka sa znamenite na jeho varenie pripravila. Zelenina, mäsko, zemiaky, pretlak, slaninka a koreniny rozvoniavali takmer tri hodiny na lavičke...lebo oheň nie a nie naštartovať. Drevo aj ohnisko boli opäť dokonale mokré a preto pomohol až dračí dych pána H., ktorý po jednom dýchnutí do malinkého plamienku zapálil večný guľášový oheň, ktorý horí dodnes...

Pri príprave guľášu bolo potrebné okrem "dračieho dychu" použiť aj iné inžinierske dovednosti. Kotlík, ktorý zabezpečila Lucia M. (veľká vďaka) obsahoval veľmi biedny systém na zavesenie, a preto bolo potrebné niečo vymyslieť. K dispozícií sme mali len švajčiarsky nožík a rybaciu pomazánku...ak chcete vedieť aký systém sme navrhli ...mali ste tam byť! 

 

Po trampotách s ohňom a so zaveseným systémom už začalo všetko v kotlíku bublať a tak nastal čas na prechádzku po okolí...

Účastníci boli ako vždy Miro, Lucia a Michal. Po troj-hodinovej túre sme sa konečne dostali do tieňa (von bolo asi 31°C!) a po zaslúženom odpočinku sme si zatrielali zo šuškometu na statický cieľ vo forme hliníkového Kozla a vybrali sme sa späť na chatu skratkou cez les (síce bola náročnejšia, ale o to dlhšia), ktorú vybral Mirko. Mirko sa rozhodol preskúmať priechodnosť cestičky cez les a po jeho vyhlásení, že všetko je v poriadku okamžite zapadol po členok v bahne..zároveň sa rozhodol, že jeho stará treková topánka sa mu už nepáči a tak ju v tom bahne rovno nechal... Lucia M. sa bezhlavo vydala za svojim idolom a taktiež veľmi rýchlo zistlia, že bahno je nielen mäkké a vlhké, ale ešte ktomu aj špinavé! A ružové topánočky sa razom zmenili na družstevné čižmy...Michal F. sa opäť zachoval ako hrdina a oboch vyslobodil zo zajatia bahenných kúpeľov. Zachránil aj uviaznutú topánku, aj keď Mirko vehementne namietal. 

Po náročnom, ale náležite vtipnom ukončení prechádzky sme sa vrátili na chatu kde nás už vítala známa vôňa chutného guľášiku...ešte tak hodinku a bude sa jesť :). 

Po dovarení Ivka s Erikou a Kikou nabrali každému výdatnú porciu tohto obľúbeného chatového pokrmu a všetci sme si výborne pochutnali...

 

Chuťové dojmy autora: Guľáš s jemnou konzistenciou a krásnou vôňou prekvapil obsahom kvalitného mäsa a zeleniny. Autorke sa vynikajúco podarilo spojiť chuť divinky a hovädzinky pomocou správnej voľby korenín a technológie postupu prípravy tejto kulinárskej lahôdky.

 

Po zjedení guľášu nasledoval voľný program s hraním stolových hier a pitím minerálnej vody Budiš. Po vytrávení guľášu na zaplnenie vyprázdnených žalúdkov Ivka ponúkla grilované lahôdky vo forme Anglickej slaniny plnenej Mozzarelou, kuracích pŕs a bravčovej krkovičky...opäť na 1*. Neskôr sme otvorili ďalšiu fľašu minerálky Budiš a hor sa do postele. 

Ráno po rovnakom scenári ako v sobotu (Rajec a Budiš vyrábajú asi tí istí hajzli) sme sa opäť výdatne naraňajkovali a začalo sa pomaly baliť. Veľmi pomaly lebo nikomu sa nechcelo domov...zas do práce...opäť povinnosti...najradšej by tu každý ostal aspoň do pondelka (roku 2032). Avšak čas bol neúprosný a majiteľ si nárokoval na navrátenie chaty do 11:45 alebo si nechá naše baby! Samozrejme všetci chlapi s touto ponukou súhlasili, ale keďže tohto roku bolo viac opačného pohlavia...prehlasovali nás. 

Nič to preto nič to zato o 10:00 nastal môj čas a pobral som sa aj s bicyklom, helmou a ruksakom pomalicky domov. Chvala bohu konečne dole kopcom... Rozlúčil som sa so všetkými účastníkmi chaty a nasadal som na bicykel, keď som vtom momente zbadal ako Lucia M. otvára ďalšiu fľašu minerálky...Ani radšej nechcem vedieť ako to tam dopadlo.

 

Na záver dodám ešte obligátne: "Kto nebol môže ľutovať, kto sa zúčastnil bude dlho spomínať...".

 

THE END